Adopcia psíkov

Ahoj chcela by som Vám rozpovedať príbeh môjho života a jeho konca. Som Viky yorshirska terierka a môj život bol velmi ťažky. Môj majitel ma stále pripúšťal a ja som v jednom kuse odchovávala šteniatka, bolo to pre mna strašne namáhavé, kedže som bola vždy taká útla a menšia postavička, bola som vyčerpaná. Môj život nebol najlepší, povedala by som, že sme sa tam mali dosť zle, no ja som bola silná a žila som si ako som vedela, mala som tam kamošku Medie- maltezáčku, žila tak isto, ako ja, len naviac pri tom prišla aj o jedno očko. Raz prišiel náš majitel a vzal nás do auta, strašne som sa potešila, že sa nám konečne začne venovať, ako sa nám nikdy nevenoval, no opak bol pravdou. Chcel sa nás zbaviť a kedže to bol "sporonliví" človek nechcel rozhadzovať na eutanáziu a tak nás odviezol ku kamaratovi na dedinu, on totiž vedel usmrtiť zviera akým kolvek spôsobom. Bola som rada, že sme s Medie spolu, ale nevedela som čo sa s nami stane a obe sme sa dosť báli. Prišli sme teda na dvor toho pána a zrazu bola TMA. Strčili nás do nejakého vreca. Medie sa dosť bála a ťažko to zvládala, lahla si a už sa ani nepohla. Bála som sa čo sa stane, ale bola som rada, že sme s Medie spolu, vždy sme išli bok po boku a teraz sme sa mohli o seba oprieť. Chcela som ju povzbudiť, ale Medie nemala žiadnu chuť do života a ja som nevedela čo jej mám povedať a tak som si k nej lahla a čakala čo sa stane. Ked som tam tak ležala preblesklo mi hlavou, aké by to asi bolo mať normálny život, kde majitelia psa pohladkajú, milujú ho a trávia s ním čas. My sme nič také nepoznali, no aj tak som ešte nechcela umrieť, no nevedela som čo mám spraviť, moja priatelka to vzdala a ja som už tiež prestávala bojovať, nevládala som a hlavne už som nedúfala. Počula som známi hlas nášho majitela, ale aj neznámi a ten vymyšlal, ako sa nás zbaviť najjednoduchšie a hlavne najlacnejšie. " Hodíme ich do vody a ak sa neutopia, tak ich otrieskame o zem, to určite neprežijú" Šťastím, či zásahom osudu bolo to, že ich utržkovo počula istá pani, nedalo jej to a išla sa pozrieť, ked sa opýtala čo zamyšlajú s tým vrecom, chlap vrece otvoril a ja som zbadala svetlo. Zase som začala veriť, že budeme žiť. Pani ked nás zbadala, vzala nás na ruky a odniesla preč. Bála som sa už len o Medie, stále sa nechcela postaviť, velmi zle to znášala a opustila sa. Nakoniec pani zavolala ludí čo nám vraj pomôžu a nebudeme musieť umrieť, ako nám to náš majitel prisúdil. Viky a Medie sú chudiatka čo v živote nemali vela šťastia a pohladenie či láska u nich chybala, my im hladáme domov, či dočasnú opateru, aby spoznali čo je to človek čo svojho psa miluje. Nájde sa tu niekto, kto by im to ukázal? Ak sa nenájde aspon dočasná opatera, budú musieť zase ostať samé v koterci a to je pre tie maličké dušičky hrozné. 0915200909 Dakujeme za pomoc
Lokalita: Zvolen